Chan Chan
| Chan Chan Archaelogical Zone* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Chan Chan | |
| Štát |  Peru
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | i, iii |
| Identifikačné č. | 366 |
| Región** | Latinská Amerika a Karibik |
| História zápisu | |
| Zápis | 1986 (10. zasadnutie) |
| V ohrození | 1986- |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Chan Chan je v súčasnosti archeologická lokalita v Peru pokrývajúca plochu okolo 20 km². Na tejto ploche sa nachádzajú pozostatky jedného z najvýznamnejších centier predkolumbovskej Ameriky. Od roku 1986 je Chan Chan zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO i na zozname svetového dedičstva v ohrození. Pokračujúca erózia totiž vážne ohrozuje celú lokalitu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Toto prvé predkolumbovské mesto založil podľa legendy boh Naymlap, prichádzajúci z oceánu. Kedysi bolo pokryté zlatom a prekrásne zdobené. Chan Chan vybudovali pravdepodobne Chimúovia okolo roku 900. Približne okolo roku 1300 sa stal hlavným mestom Chímunskej ríše s odhadovaným počtom obyvateľov 40 000 - 60 000. Ríša sa rozpínala pozdĺž pobrežia Peru až na úroveň Ekvádoru s rozlohou viac ako 1 000 km². Najväčší rozkvet možno pozorovať v 15. storočí, tesne pred vpádom Inkov, ktorí si podmanili tento národ. Pred 700 rokmi by mesto patrilo medzi najväčšie na svete.
Inkovia za svojho panovania používali systém nazývaný "Mitma", ktorý rozdeľoval chimúovské civilizácie na miesta, ktoré už Inkovia dobyli. V roku 1535 n. l., Francisco Pizarro založil španielske mesto Trujillo, ktoré ešte viac zatlačilo Chan Chan do úzadia. Hoci Chan Chan už nebol pulzujúcim hlavným mestom, stále bol známy svojím veľkým bohatstvom a následne ho Španieli vyrabovali. O veľkom bohatstve Chimú svedčí zoznam predmetov zo 16. storočia, ktoré boli ulúpené z pohrebnej hrobky v Chan Chan; bol nájdený poklad v hodnote 80 000 pesos zlata (takmer 5 000 000 amerických dolárov v zlate).
V roku 1969 začali Michael Moseley a Carol J. Mackey vykopávky v Chan Chan; dnes tieto vykopávky pokračujú pod vedením peruánskeho Národného kultúrneho inštitútu (šp. Instituto Nacional de Cultura).
Vykopávky z 21. storočia, ktoré sú realizované v pobrežných oblastiach okolo tejto lokality (Huanchaco, Pampa de la Cruz), potvrdzujú početné obetné rituály. Archeológovia objavili, že obetované boli deti, lamy a neživé obetiny. Vzhľadom na ich vysoký počet, niekoľko stoviek na doteraz objavených lokalitách, išlo pravdepodobne o jav, ktorý v tejto kultúre pretrvával dlhodobo.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto sa rozkladá na 20 km², pričom jeho stred pokrýva 6 km². Je rozdelené na deväť okrskov, oplotených múrmi s deviatimi veľkými citadelami. V každom komplexe boli obytné štvrte, záhrady, nádrže a cesty. Múry citadiel dosahovali výšku až 10 m a boli postavené zo sušených tehál, ktorým sa hovorí Adobe alebo Adobon. Tieto steny boli bohato zdobené, slúžili k obrane a ako vetrolamy a izolácie. V lete udržiavali chlad a v zime teplo. Na strechách stavieb sú pravidelné otvory, ktorými prechádza vietor a fungujú tak ako klimatizácia. Zdobenie na stenách je tvorené obrazmi ich bohov, medzi ktorými sú aj ryby, pelikány a iné morské vtáky. Nechýbajú ani geometrické vzory.
Kultúra Chime
[upraviť | upraviť zdroj]Zaujímavé je, že každá z citadel patrila inému vládcovi, pričom všetky poukazujú na zaujímavé zvyky pôvodnej kultúry. Vo zvyku panovníka totiž bolo, že po svojej smrti si so sebou do hrobu odniesol všetok svoj majetok i služobníctvo. Iba jeho právoplatné manželky mohli dožiť. Preto tu neexistovalo žiadne dedičstvo. Z dochovaných motívov na stenách je zrejmé, že ľudia Chimu uctievali prírodu, predovšetkým vodu. Život ich kultúry bol závislý od plodov mora a poľnohospodárstva, kde využívali dômyselné vodné kanály k samozavlažovaniu.
Súčasný stav
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka nepáleným tehlám, z ktorých je mesto postavené, je väčšina stavieb značne zničená prívalovými dažďami a tornádami, tzv. El Nino. Obyvatelia si tieto javy spájali s hnevom bohov, čo ich prinútilo opustiť množstvo sídiel. Tieto katastrofy sa dajú dodnes rozoznať v sedimentoch.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ UPDATED, Owen Jarus last. 76 child sacrifice victims with their hearts ripped out found in Peru excavation [online]. livescience.com, 2022-10-07, [cit. 2023-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Svetové poklady UNESCO : umenie a architektúra / Marco Cattaneo, Jasmina Trifoni
- Kultúrne poklady : Kultúrne pamiatky a prírodné raje pod záštitou UNESCO / Thomas Veser
- Karen Olsen Bruhns: Ancient South America. Cambridge Univ. Press, Cambridge 1994, ISBN 0-521-27761-2, S.290-308.
- Jerry D. Moore: Cultural landscapes in the ancient Andes. University Press of Florida, Gainesville 2005, ISBN 0-8130-2822-1.
- Otto Holstein: Chan-Chan, capital of the Great Chimu. in: The geographical review; 17,1 New York 1927, S. 36-61
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chan Chan
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Chan Chan na českej Wikipédii a Chan Chan na anglickej Wikipédii.
|  | |